SKPolish (Poland)Čeština (Česká republika)EN
Mutagény PDF 

V bunkách živých organizmov v DNA dochádza k častým zmenám, najmä ak sa jedná o replikáciu genetickej informácie. Väčšinu z týchto zmien je bunka schopná rýchlo opraviť, ale v prípade zlyhania opravy DNA dochádza k mutáciam. Mutagény sú chemické látky alebo fyzikálne faktory (napr. žiarenie), ktoré zvyšujú rýchlosť mutácií v bunkách baktérií, rastlín a živočíchov (vrátane človeka). Väčšina mutagénov sú prírodného pôvodu a nie sú len súčasťou moderného života.

Mutagény možno nájsť v potravinách, ktoré jeme, v ovzduší, ktoré dýchame, alebo na zemi po ktorej chodíme. Veľmi malé dávky mutagénov majú zvyčajne malý vplyv, zatiaľ čo vo veľké dávky mutagénnych látok môžu byť smrteľné. DNA v jadrách všetkých buniek kóduje proteíny, ktoré hrajú dôležitú štrukturálnu a funkčnú úlohu v bunke. Mutagény zvyčajne narušujú DNA, čo spôsobuje zmeny v bunkových proteínoch, ktoré samotná bunka produkuje, a to môže viesť k abnormálne rýchlemu rast (rakovina), alebo dokonca smrti buniek. V zriedkavých prípadoch však môžu mutagény dokonca spôsobiť zmeny, ktoré sú pre bunky prospešné.


Mutácie vznikajúce bez úmyselného použitia mutagénov tzv. spontánne mutácie, súvisia s chybami v replikačnom, rekombinačnom alebo reparačnom systéme. V prírode sú veľmi zriedkavým javom

Frekvenciu vzniku mutácií však môžu podstatne zvyšovať mutagény, ktoré rôznym spôsobom narúšajú štruktúru DNA sú to tzv. indukované mutácie.

Podľa charakteru rozlišujeme tri základné typy mutagénov:

1.    fyzikálne mutagény - rôzne druhy ionizačného (napr. röntgenové (RTG) žiarenie) a neionizačného žiarenia (napr. UV žiarenie) 

2.    chemické mutagény - chemické zlúčeniny meniace alebo napodobňujúce štruktúru dusíkatých báz a začleňujúce sa do DNA ( napr. kyselina dusitá, hydroxylamín, rôzne alkylačné činidlá, etídiumbromid a pod.)

3.    biologické mutagény - niektoré onkogénne vírusy a transponibilné elementy 

  

 

REACH &  CLP

 

Na základe nariadenia REACH sa identifikujú v súlade s kritériami čl 57 tzv. látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy - SVHC (substances of very high concern), kde jedno z kritérií predstavujú  tzv. CMR látky (látky karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu).

Látky označené ako „látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy“ (SVHC), budú musieť absolvovať proces povoľovania podľa nových právnych predpisov. Tieto látky môžu potenciálne získať toto povolenie, alebo môžu získať len povolenie pre obmedzené použitie.  Viac informácií o SVHC látkach nájdete na našich web stránkach v časti látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy >>

 

Nariadenie CLP vychádza z globálne harmonizovaného systému klasifikácie a označovania chemikálií (GHS) a implementuje ustanovenia GHS do právneho systému EÚ.

Podľa nariadenia CLP je mutácia definovaná  ako je trvalá zmena množstva a štruktúry genetického materiálu v bunke. Pojem „mutácia“ sa vzťahuje tak na dedičné genetické zmeny, ktoré sa môžu prejavovať na úrovni fenotypu, ako aj na príslušné modifikácie DNA, ak sú známe (vrátane napríklad špecifických zmien bázových párov a chromozomálnych translokácií). Pojem „mutagénny“ a „mutagén“ sa používa pri látkach, ktoré spôsobujú zvýšený výskyt mutácií v populáciách buniek a/alebo organizmoch.

 

Kritériá klasifikácie pre látky - táto trieda nebezpečnosti sa v prvom rade týka látok, ktoré môžu spôsobovať mutácie v ľudských zárodočných bunkách a tieto sa môžu prenášať na potomstvo. Výsledky testov mutagenity alebo genotoxicity

in vitro a v somatických a zárodočných bunkách cicavcov in vivo sa však takisto zohľadňujú pri klasifikácii látok a zmesí v tejto triede nebezpečnosti. Na účely klasifikácie mutagenity zárodočných buniek sa látky zaraďujú do jednej z dvoch kategórií:

Þ       KATEGÓRIA 1: Látky, o ktorých sa vie, že vyvolávajú dedičné mutácie alebo sa posudzujú tak, ako keby vyvolávali dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách Látky, o ktorých sa vie, že vyvolávajú dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách.

       Kategória 1A: Látky, ktoré sa posudzujú tak, ako keby vyvolávali dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách

       Klasifikácia v kategórii 1A vychádza z pozitívnych dôkazov z epidemiologických štúdií na ľuďoch

       Kategória 1B: Klasifikácia v kategórii 1B vychádza z:

§        pozitívneho výsledku (výsledkov) testov in vivo dedičnej mutagenity zárodočných buniek cicavcov alebo

§        pozitívneho výsledku (výsledkov) testov in vivo mutagenity somatických buniek cicavcov, v kombinácii s niektorými dôkazmi o tom, že látka má potenciál spôsobovať mutácie zárodočných buniek. Tieto podporné dôkazy je možné odvodiť z testovania mutagenity/genotoxicity zárodočných buniek in vivo alebo preukázaním schopnosti látky alebo jej metabolitu (metabolitov) interagovať s genetickým materiálom zárodočných buniek alebo

§       pozitívnych výsledkov testov, ktoré preukazujú mutagénne účinky v ľudských zárodočných bunkách, bez dôkazu prenosu na potomstvo; napríklad zvýšenie frekvencie aneuploidie v mužských pohlavných bunkách exponovaných ľudí.

 

Þ       KATEGÓRIA 2: Látky, ktoré vyvolávajú u ľudí obavy, pretože môžu vyvolať dedičné mutácie v ľudských zárodočných bunkách

Klasifikácia v kategórii 2 vychádza z:

       pozitívnych dôkazov získaných pri experimentoch s cicavcami a/alebo v niektorých prípadoch pri experimentoch in vitro získaných z:

§          testov mutagenity somatických buniek cicavcov in vivo alebo

§          iných testov genotoxicity somatických buniek in vivo, ktoré sú podopreté pozitívnymi výsledkami analýz mutagenity in vitro.

 

Expozičné limity sú jedným z hlavných nástrojov na kontrolu zamestnancov vystavenia chemickým látkam. Vzhľadom k tomuto významu, Európska komisia požiadala agentúry o pomoc pri zbere a analýze údajov o existujúcich limitných hodnôt expozície pre karcinogénne a mutagénne látky a látky poškodzujúce reprodukciu (tzv. CMR látky), z 27 členských štátov a vybraných krajín mimo EÚ, vrátane hodnotenia  metodiky, kritérií (vedecké, technické a socio-ekonomické) a zdrojov.

Za týmto účelom vznikol  "Dotazník o limitných hodnotách pre karcinogénne, mutagénne a látky toxické pre reprodukciu", ktorý bol poslaný na Národné kontaktné miesta 27 členských štátov EÚ, Austrálie, Kanady, Japonska a USA.

Na základe dotazníkov vznikla správa Exploratory Survey of Occupational Exposure Limits for Carcinogens, Mutagens and Reprotoxic substances at EU Member States Level“ v ktorej je v prílohe 1 uvedený odkaz na prehľadný zoznam všetkých národných a európskych   expozičných limitov pre identifikované CMR látky (Kliknite tu pre zobrazenie tabuľky vo formáte Excel).